Francúzsko je najväčšia krajina EÚ, ktorá sa rozprestiera od Severného mora až po Stredozemné. Povrch krajiny je rôznorodý – východ a juh tvoria pohoria s vrcholom na alpskom Mont Blancu (4 810 m), ktorý predstavuje najvyšší bod Európy. Nížinné Francúzsko pozostáva z povodí štyroch riek – Seina na severe, Loira a Garonna tečúce smerom na západ a Rhôna, ktorá vyteká zo Ženevského jazera a ústi do Stredozemného mora.Vydajte sa s nami do najnavštevovanejšej oblasti Európy, na poznávacie zájazdy do Paríža metropoly Francúzska - turistickej „ mekky“ Európy. Cesta Vás zavedie do  Paríža a do povodia rieky Loiry, kraja ospevovaného básnikmi ako „záhrada Francúzska“, posiateho  prekrásnymi mestami a renesančnými zámkami. V Paríži si môžete pozrieť nové turistické miesta, ktoré ste možno ešte nenavštívili a v povodí rieky Loiry rozprávkovo nádherné zámky. Francúzsko je preslávené nielen svojou špecifickou gastronómiou, ale predovšetkým aj chutným a kvalitným vínom.

 

 Paríž a Francúzsko - nezabudnuteľné momenty

 

Eiffelova veža 

Táto 324 metrov vysoká a 10 100 ton vážiaca architektonická dominanta a symbol Paríža, bola uvedená do prevádzky v roku 1889 ako symbol tzv. Svetovej čestnosti a hneď sa stala atrakciou hlavného mesta Paríž. Veža bola postavená v rokoch 1887 až 1889 Eiffelovou firmou Gustave Eiffel & Cie pri príležitosti storočného jubilea Francúzskej revolúcie pre Svetovú výstavu. Vežu navštívilo už viac ako 243 miliónov turistov. Tri výškové úrovne veže poskytujú ideálne podmienky na pozorovanie zaujímavostí, ako sú Champ de Mars (Martovo pole), École Militaire a Invalidovňa. Krátkou prechádzkou cez most sa dá dostať k záhradám Trocadéro.    

  

 

 Katedrála Notre Dame

Katedrála Notre Dame de Paris je postavená v gotickom štýle a patrí k najznámejším dominantám Paríža. Je vybudovaná v srdci mesta, na ostrove ±le de la Cité na rieke Seina. Výstavba dnešnej katedrály trvala od 1163 do 1345 a začal ju Ľudovít VII. V katedrále, v roku 1804, sa tu odohralo pomazanie Napoleona I. pápežom. v 15. storočí tam začali rehabilitáciu Johanky z Arku. V tom čase bol Paríž len biskupstvom. V 19. storočí ju reštaurovali pod vedením Viollet-le-Duca.  Je magnetom pre turistov z celého sveta a láka ich  zo všetkých kútov sveta. Dnes je Notre Dame sídlom parížskeho arcibiskupa. Victor Hugo sem umiestnil dej svojho románu Chrám Matky Božej v Paríži, ktorý vraj napísal preto, aby ľudí primäl k rekonštrukcii katedrály. 

Louvre  

Louvre je palácový komplex v centre Paríža, bývalé sídlo francúzskych kráľov. Leží medzi ulicami Rue de Rivoli a Place de la Concorde na pravom brehu rieky Seina. Dnes je v ňom umiestnené jedno z najväčších múzeí sveta - Musée du Louvre. Kedysi to bol hlavný palác kráľov, neskôr ho zanedbávali kvôli Versailles, ktorý dal postaviť kráľ Ľudovít XIV. Dnes sa v areáli nachádza napríklad sklenená pyramída, ktorá tvorí hlavný vstup do zámku. Je to monumentálne miesto v samom srdci Paríža, v strede ideálnej čiary, končiacej na východe Vincenneským lesom a na západe Neuilly a Boulongnským lesom. Začal sa stavať v polovici 16. storočia v období vrcholnej renesancie, na mieste stredovekého hradu. Nesie stopy renesancie, klasicizmu i baroka. Projekt si kládol za cieľ spojiť dve protiľahlé kráľovské sídla (Louvre a Tuileries) vzdialene od seba približne pol kilometra. Tisícročné dejiny výstavby Louvru sú vlastne dejinami rozširovania jeho budov smerom na západ k vzdialenému Tuileries a za opätovných úprav pôvodného projektu. Týmto pracovným postupom sa dospelo k finálnej myšlienke nekonečnej fugy, prebiehajúcej bez akejkoľvek prekážky medzi dvoma radmi budov, alebo bočných galérií, s jedinou interpunkciou Napoleonovho víťazného oblúka, až po prierezovú čiaru Tuileries.

Víťazný oblúk

Arc de Triomphe de l'Étoile alebo len Arc de Triomphe (po slovensky Víťazný oblúk námestia Étoile alebo Víťazný oblúk) v Paríži je víťazný oblúk, ktorý dal postaviť Napoleon Bonaparte na znak svojej sily a víťazstva vo všetkých vojnách, ktoré vyhral. Táto veľkolepá stavba francúzskej architektúry bola postavená v roku 1806 samotným Napoleonom Bonaparte ako znak jeho víťazstiev v rokoch 1789-1912, keď vládol vo Francúzsku a tam sa sám vyhlásil za cisára. Vojny, ktoré viedol na rozsiahlom území sa skončili bitkou pri Waterloo. Z tohoto miesta sa ako slnečné lúče rozbiehajú najznámejšie ulice Paríža ako napríklad ulica Champs-Elysées, ktorá je začiatkom slávneho parížskeho bulváru Avenue des Champs-Élysées - Elyzejské polia. Oblúk je 50 metrov vysoký, dlhý 45 m a široký 22 m. Veľká klenda je 29,19 metrov vysoká a 14,62 m široká. malá klenba má výšku 18,68 m a šírku 8,44.   

Invalidovňa

Invalidovňa (Les Invalides) je komplex budov v 7. mestskom obvode Paríža obsahujúci múzeá a pamiatky francúzskej vojenskej histórie, nemocnicu a domov pre vojnových veteránov, čo boli aj pôvodné účely budov. Dnes je to aj miesto, kde sú pochovaní niektorí z najväčších vojnových hrdinov Francúzska. Ľudovít XIV. inicioval vznik domu pre starých či chorých vojakov nariadením zo dňa 24. novembra 1670. Názov je odvodený skrátením pôvodného hôpital des invalides (nemocnica pre invalidov). Architektom bol Libéral Bruant. Za miesto bolo vybrané vtedajšie predmestie Paríža (17. storočie). Kým však bola stavba (r. 1676) dokončená, projekt sa postupne rozšíril - predná časť merala 196 metrov a celý komplex mal 15 nádvorí, najväčšie cour d'honneur (čestné nádvorie) bolo určené na vojenské prehliadky. Ďalej bola postavená kaplnka. Pri stavbe asistoval už starému Bruantovi Jules Hardouin Mansart, ktorý stavbu podľa Bruantových návrhov dokončil. Stavba kaplnky bola dokončená v roku 1679 až po Bruantovej smrti. Kaplnka je známa ako Eglise Saint-Louis des Invalides.

 Conciergerie

Conciergerie je palác, ležiaci v severozápadnej časti ostrova Cité v Paríži. Patrí do komplexu budov bývalej kráľovskej rezidencie Palais de la Cité v 10. - 14. storočí. Po povstaní parížskych mešťanov proti dauphinovi Karolovi v roku 1358 kráľovská rodina komplex opustila z dôvodu nedostatočnej bezpečnosti. Časť dostal parížsky súdny dvor Parlement de Paris a táto budova slúžila správcovi kráľovského paláca, preto sa nazýva Conciergerie (čiže purkgrófstvo). Neskôr, hlavne počas francúzskej revolúcie slúžil ako väznica. Bolo tu väznených 1 200 väzňov, medzi nimi aj Mária Antoinetta. Od roku 1914 je budova prístupná verejnosti.

Sainte-Chapelle

Sainte Chapelle – je najkrajšia kráľovská kaplnka, postavená vo Francúzsku, ktorá predstavuje naozaj výnimočnú kolekciu vitráží. Kaplnku dal postaviť Francúzsky kráľ Ľudovít IX., v 13. storočí v srdci kráľovskej rezidencie Palais de la Cité v Paríži, aby mal kde uschovať relikvie: Kristovu tŕňovú korunu, kus z Kristovho kríža a niekoľko kvapiek Kristovej krvi. Tieto relikvie nakúpil Ľudovít IX. od byzantského cisára Balduina II., boli údajne trikrát drahšie ako samotná kaplnka. Na prízemí je dvorana so stĺpmi na ktorých sa striedajú dva motívy: trojitá veža /kastílska veža ako pocta Blanke Kastílskej/ a ruža - charakteristická bourbonská ľalia. Na prvom poschodí kaplnky, vychádza sa po točitých schodoch, je 15 prekrásnych vitráží siahajúcich do výšky 15 metrov s námetmi zo Starého a Nového zákona. Počas Veľkej francúzskej revolúcie boli vitráže a sochy zničené, v roku 1840 tieto diela reštauroval Viollet-le Duc.

Bazilika Sacre Coeur

Basilique du Sacré-Cœur (v preklade Chrám najsvätejšieho Ježišovho srdca) je parížsky rímskokatolícky kostol a bazilika v štvrti Montmartre. Vďaka svojej polohe je najvyšším bodom Paríža. Budova je dielom francúzskeho architekta Abadiea. Výstavba sa začala v roku 1875 a budova bola dokončená v roku  1914. Základným stavebným materiálom je travertín. Bazilika je 35 m dlhá, 85 m široká a najvyšším bod má 83 m. Na stranách stoja bronzové sochy – naľavo Jana z Arku a napravo Ľudovít IX. Svätý. 

 

Montmartre

Montmartre (Hora mučedníkov) - mestská štvrť v Paríži , ktorá je preslávená ako štvrť umelcov a rozprestiera sa na vyvýšenine nad Parížom, známa tak svojim nočným životom (najmä v oblasti námestia Pigalle - nachádza sa tu tiež známy podnik Moulin Rouge). Medzi miestne významné pamiatky patrí bazilika Sacré-Cœur týčiacou sa vysoko nad strechami štvrte. Nachádza sa tu aj svetoznámy francúzsky kabaret Moulin Rouge. Na cintoríne Montmartre sú pochovaní o. i. Heinrich Heine, Edgar Degas, Hector Berlioz či Jacques Offenbach.

 

Montparnasse

Nezvyčajné meno vzniklo už v 18. storočí neďaleko bývalej obce Vaugirard a odkazuje na horu Parnas v centrálnom Grécku, na ktorej sa podľa gréckej mytológie zdržiavali múzy. Montparnasse je dnes súčasťou Paríža. Územie dnešnej štvrte ležalo tradične mimo hranice mesta a bolo k Parížu pripojené spolu s ďalšími obcami až v roku 1860. Pôvodný pahorok nesúci meno Montparnasse bol pri stavebných úpravách odstránený už v 18. storočí. Krátko po Francúzskej revolúcii tu bolo otvorených veľa tanečných sál a kabaretov. Svetová výstava v roku 1889 a bohatý umelecký život na Montmartri pritiahli do mesta množstvo umelcov z rôznych zemí, takže sa Paríž stal centrom moderny. Vtedy nie príliš módna štvrť Montparnasse ponúkala lacné ubytovanie a veľa kaviarní a podnikov, takže sa po prvej svetovej vojne stala domovom veľa osobností. Medzi umelcov, ktorí pobývali a tvorili v tejto štvrti, patrili Pablo Picasso, Guillaume Apollinaire, Marc Chagall, Salvador Dalí, Jean-Paul Sartre, Joan Miró a na konci svojho života Edgar Degas. Miesta stretávaní umelcov predstavovali miestne kaviarne, bary a hostince, najmä okolo dnešného námestia Place Pablo-Picasso.  Druhá svetová vojna vývoj prerušila a úplne zmenila ráz štvrte. Po jej skončení Montparnasse už nikdy nezískal v umeleckých kruhoch svoju bývalú slávu a význam. V 60. rokoch 20. storočia bolo rozhodnuté vytvoriť z Montparnassu obchodnú štvrť ľavého brehu a zmeniť tak doterajšiu tvár tejto historickej lokality.